Zlatá platňa aj bez rotácií. Je to na Slovensku možné? Je!

Kategória: Nový Populár

Vlastnej tvorbe sa venuje okrúhlych desať rokov. Má dve deti, jedného manžela, tri albumy a štyroch chlapov v kapele. Podľa vlastných slov je na plný úväzok matka a popri tom speváčka. S manželom – gitaristom spolu manažujú kapelu a všetko okolo. Veľká časť slovenského publika registruje meno Janais vďaka jej účasti na Eurosongu.

Ako vnímaš túto súťaž dnes s odstupom času?

Mne Eurosong pomohol a neľutujem, že sme sa s chalanmi prihlásili, aj keď sa mi do toho na začiatku vôbec nechcelo. Speváckych súťaží je už každý rok tak veľa, že o nich strácam prehľad, aj o ich víťazoch. Eurosong bol ale iný, tam predstavuje interpret vlastnú pieseň, preto je takáto súťaž pre mladé kapely veľmi dôležitá a inšpiratívna. Ja som mala v tom čase už nahratý debutový album Svetaboj a súťaž mi pomohla dostať sa trocha viac do povedomia. Ale to bol len začiatok.

Nasledovalo CD Eufória. Medzičasom ubehlo sedem rokov. Ako sa vyvinul zvuk projektu Janais?

Album Svetaboj sme nahrali v roku 2009. Je to skôr pop-rockový album. Chalani sa vybláznili na elektrických gitarách, no nájdete na ňom aj pieseň z Eurosongu Taram ta rej a zopár mojich melancholických skladieb ako Bledý svet či Skrývam. Chvíľu mi to trvalo, no napokon som si uvedomila, že ma niektoré piesne zo Svetaboja svojím rockovým charakterom vôbec nevystihujú. Nemám hlas ako Pink a uspievať to na koncertoch bolo potom trápenie. Vtedy som sa rozhodla pre zmenu. Začala som skladať na klavíri nové piesne a tak vznikli Angels in my room, Keď ťa niet (duet s Martinom Husovským z Komajoty), či Untold. Do kapely sme prizvali klaviristu Martina Šenca, oživili sme moje francúzske skladby z čias vysokej školy a postupne sme dospeli k albumu Eufória. V poslednej dobe sme sa však zvukovo opäť posunuli niekam ďalej, zapojili sme kontrabas, melodiku… Naposledy to niekto nazval indie-folk pop.

Tvojmu poslednému albumu Vianočná Janais sa podarilo získať Zlatú platňu. Koľko kusov sa predalo?

V priebehu jeden a pol mesiaca sa predalo cca 2300ks, čo teda veľmi milo prekvapilo aj mňa samú.

Zlatú platňu získal spomínaný album bez reklamy a bez toho, že by tvoje single rotovali slovenské rádiá. Si teda svetlou výnimkou a dôkazom toho, že to ide aj bez rádií…

Áno, ide to aj bez rádií, no je to tá náročnejšia cesta. Keď vašu pieseň hrajú rádiá, máte oveľa viac ponúk na koncerty a vtedy aj silnejšiu motiváciu tvoriť ďalej. Bez rádií a mediálnej podpory je to omnoho ťažšie a málokto to vydrží ťahať roky. V neposlednom rade aj preto, že nahrávať albumy aj točiť videoklipy je finančne náročné a na to treba aj zarobiť, ideálne koncertmi. Ja mám šťastie, že sme v tom s mojím mužom dvaja, je to náš spoločný projekt, ktorý nás baví a stal sa nám životným štýlom. Väčšina rodín trávi letné a zimné prázdniny na dovolenkách pri mori alebo lyžujú, my vtedy nahrávame v štúdiu.

Čím teda Vianočná Janais zabodovala? Ako sa o nej fanúšikovia dozvedeli, keď nie z rádií?

Na album som si vybrala moje najobľúbenejšie vianočné piesne, takže som na to šla pocitovo. Od východniarskej koledy Keď tá jasná hviezda, cez francúzsku klasiku Petit Papa Noël či svetoznámu Let it snow, až po moje autorské skladby Vianočná a Biela pieseň. Album je jazykovo aj žánrovo pestrý a asi práve preto zaujal. Keď bol album v lisovni, zverejnili sme na Youtube ukážky piesní, začalo sa to pekne šíriť a prichádzali prvé objednávky na CD… Info o albume sme šírili prostredníctvom Facebooku, Youtube a samotné CD distribučnou spoločnosťou Spinaker. Z rádií album podporili najmä rádio Lumen a čiastočne aj Slovenský rozhlas, najmä Regina.

Aké formy podpory predaja odporúčaš kolegom, ktorí chcú uspieť bez masovej hranosti v rádiách?

Odporúčam časté koncertovanie, vtedy si ľudia kupujú CD a šíria interpreta ďalej medzi svojich priateľov. Úplne najviac pomáhajú sociálne siete a vidieť, že mnohé kapely to už pochopili a promujú sa najmä tam. Veľmi dôležitý je manažment a marketing, aj keď si to mnohí priznáme až po rokoch. Nestačí len tvoriť dobrú hudbu, treba ju dostať k ľuďom, byť im na očiach aj v ušiach, ale to je presne to, s čím sa borí každý muzikant.

Poznáš na našej scéne ešte ďalších kolegov, ktorí si idú úspešne svojou cestou aj bez Áčkových rotácií v najsilnejších rádiách?

Katka Koščová, Szidi Tobias či Radůza v Čechách… Ani sa nepamätám, kedy naposledy som ich počula z rádií, no dokážu vypredať koncertné sály a ja tiež patrím k tým, čo si na ich koncerty veľmi radi kúpia lístky.

Vianočná Janais vyšla koncom roka 2015. Budúci rok teda prinesie ďalšiu štúdiovku?

S vianočným albumom som mala šťastie, lebo bol z veľkej časti zafinancovaný sponzormi a tak sme sa s chalanmi mohli naplno venovať nahrávaniu a aranžmánom piesní. Predchádzajúce albumy sme si ale financovali sami, takže to bolo zdĺhavejšie. Uvidíme teda, čo sa podarí v novom roku. No najdôležitejšie je mať dobré skladby. Niekoľko lastovičiek z pripravovaného albumu som už vypustila von (Heart, Money, duet s Petrom Bažíkom Blízko) a v januári plánujeme dokončiť pieseň Nad hladinou. Či z nej bude singel, uvidíme.

Janais, to sú z veľkej časti popri slovenčine a angličtine aj francúzske texty. Je to zámer? Pomáha ti francúzština nájsť si neobsadené miesto na našom trhu?

K francúzštine som sa dostala cez francúzske piesne ešte koncom základnej školy a vtedy som sa rozhodla venovať sa jej viac. Spolu s angličtinou som ju napokon vyštudovala aj na vysokej škole a na stáži v Bordeaux som napísala prvé piesne vo francúzštine. Nešlo teda o kalkulovanie, či je to miesto na trhu už obsadené alebo neobsadené, francúzština mi proste prirástla k srdcu a rada v nej spievam. Z pôvodnej tvorby je asi len 10 percent po francúzsky, no na koncertoch je to percento vyššie. Z desiatich piesní sú 2-3 určite vo francúzštine.

Do akej miery inklinuješ k šansónovej tvorbe?

Len čo sa týka francúzštiny. Moje autorské slovenské a anglické piesne nie sú šansónové, tam to cítim inak. Francúzština k tomu šansónu prirodzene patrí, aj keď niektoré moje skladby ako Dans ma tête sa snažíme v kapele poňať modernejším štýlom. Zo súčasnej francúzskej scény počúvam najmä ZAZ, ale občas sa vrátim aj ku klasike od frankofónnych interpretov ako Patricia Kaas, Lara Fabian, Garou či Isabelle Boulay.

Na ktorý jazyk reagujú tvoji fanúšikovia najvýraznejšie?

Myslím, že moji fanúšikovia mi fandia práve kvôli tomu, že je moja hudba jazykovo aj žánrovo pestrá. Vidieť to aj na koncertoch. Pri coveroch od Edith Piaf sa zoširoka usmievajú, pri mojich anglických piesňach ako Heart, Call alebo Money sa začínajú hýbať aj na stoličkách a tie slovenské si pohmkávajú so mnou. Reakcie na francúzske piesne sú ale najvýraznejšie, keď hrávame na otvorených priestranstvách, napríklad na námestiach. Vtedy sa náhodne pristaví aj staršia veková kategória alebo cudzinci a často sa stane, že si po koncerte pýtajú aj CD.

Nie je francúzština slovenskému publiku príliš vzdialená?

Jazykovo asi áno, ale publikum na ňu reaguje skvele. Ľudia ešte viac stíchnu, ako keby chceli naozaj porozumieť textu. Angličtinu počuť na každom rohu, no francúzština je vzácnejšia. Tí, ktorí sa na mojom koncerte ocitnú náhodne, väčšinou práve vtedy spozornejú.

Doplníš svoju diskografiu aj albumom, ktorý bude kompletne vo francúzskom jazyku?

Myslím, že nie. Francúzština je peknou ozdobou mojich albumov práve preto, že jej je striedmo, proste taká čerešnička. Na ďalšom albume budú pravdepodobne zastúpené opäť dve francúzske skladby, ako to bolo aj na predchádzajúcich albumoch Eufória a Vianočná Janais.

Na jar sľubuješ nový singel…

Nový singel bude po slovensky a bude sa volať Nad hladinou.

DANKA ŠOPOROVÁ