Janais
Speváčka a skladateľka, Janais, začínala na pódiách rôznych menších, ale aj celoslovenských súťaží s popovým a šansónovým repertoárom pod vlastným menom Jana Dzurišová. Na svoje začiatky spomína takto:
Vždy som chcela spievať. Od malička. Celkom jasne si pamätám ako som všade vyspevovala. No najradšej v kúpeľni alebo na chodbe, tam kde sa to ozývalo :) Myslím, že bolo úplne prirodzené, že ma mama začala postupne prihlasovať na všetky spevácke súťaže v regióne. Pamätám sa, keď som prvýkrát vyhrala prvé miesto. Bolo to s piesňou Je suis malade od Lary Fabian a môj spolužiak Martin Husovský (z Komajoty) ma vtedy doprevádzal na klavíri. Naozaj si na to rada spomínam.
Počas strednej školy sa Janais začala venovať autorskej tvorbe a po príchode na vysokú školu do Bratislavy odohrala prvé koncerty s vlastnými piesňami.
Veľmi som váhala, keď ma prijali na všetky tri vysoké školy… Nevedela som si vybrať, zvažovala som pre a proti, poslednú noc som vôbec nespala… Napokon som sa rozhodla pre Univerzitu Komenského v Bratislave a myslím, že som urobila dobre. Na internáte som spoznala skvelých hudobníkov, s ktorými som potom odohrala prvé, no veľmi úspešné koncerty v UPC v Mlynskej doline. Myslím si, že vtedy som sa definitívne rozhodla pre dráhu speváčky.
V roku 2006 naspievala Janais s Dodom Dolinkom jej autorskú pieseň Kto si, kto som, ktorá zaujala miesto na albume Sellelleja, Bratislavského zboru UPC. K piesni bol následne natočený videoklip, ktorý sa dodnes teší veľkej obľube fanúšikov.
Nikdy v živote ma nenapadlo, že pieseň Kto si, kto som, bude mať taký obrovský úspech… Prvýkrát som ju štúdiovo nahrala ako duet s Mariánom Čekovským ako 18 ročná. Bolo to však len demo a pieseň nebola nikdy zverejnená. Zopár ľuďom sa však veľmi zapáčila a napokon sme ju s Dodom Dolinkom prespievali. Veľmi sa teším, že je tak obľúbená, je to vlastne moja doteraz najznámejšia pieseň.
V marci 2009 Janais spolu so svojou kapelou postúpila až do finále národného kola súťaže Eurovision Song Contest, kde s piesňou Taram ta rej skončila na celkovom 8. mieste.
Celý čas strávený pri nakrúcaní Eurovízie sme si s chalanmi naozaj užívali. Nikto z nás predtým nič podobné nezažil a zrazu sme stáli pre toľkými kamerami, spolupracovali s celým štábom STV, venovali sa nám vizážistky, kostymérky… Vždy, keď na koncertoch spievam Taram ta rej, najradšej zavriem oči a spomínam si na to :)
… Vtedy som nechápala, ako je možné, že sme sa dostali vo finále až na 8. miesto… Boli tam oveľa známejší speváci a kapely. No potom som sa z každej strany dozvedala o ľuďoch, ktorí za Taram ta rej esemeskovali. Nespočetné množstvo ľudí, ktorí mi už roky fandili, napokon sami dostali priestor podporiť moju tvorbu. Som im za to naozaj vďačná.
… Vtedy som nechápala, ako je možné, že sme sa dostali vo finále až na 8. miesto… Boli tam oveľa známejší speváci a kapely. No potom som sa z každej strany dozvedala o ľuďoch, ktorí za Taram ta rej esemeskovali. Nespočetné množstvo ľudí, ktorí mi už roky fandili, napokon sami dostali priestor podporiť moju tvorbu. Som im za to naozaj vďačná.
Rok 2009 bol pre Janais naozaj zlomovým. V apríli 2009 bol vydaný jej debutový album SVETABOJ s 13 autorskými piesňami.
Bol to naozaj môj SVETABOJ. Celé tie roky, čo som sa snažila dostať moju hudbu k ľuďom… nie vždy to šlo ľahko. Nemala som manažéra, na všetko sme s chalanmi v kapele boli sami. Všetko sme financovali my s manželom. Nikto z nás nepoznal tých „správnych“ ľudí, koho osloviť, kde zaklopať. Napokon sme však album úspešne nahrali aj vydali. Svetaboj však pokračoval a zistili sme, že bez známej distribučnej spoločnosti ho nebudú predávať ani veľké obchodné reťazce… No aj napriek všetkému, album obsahuje 13 pre mňa veľmi dôležitých skladieb. „Svetaboj“ je, dá sa povedať, Best of album, keďže piesní, ktoré počas tých rokov vznikli a ktoré sme na koncertoch hrávali, bolo oveľa viac.
Album pokrstila Katka Koščová v Bratislavskom klube Hlava XXII vodou z Váhu, ako apel na pieseň Divný Janko.
Počas rokov 2010 a 2011 Janais koncertovala a komponovala nové piesne. Jej snahou je teraz pripravované piesne profesionálne štúdiovo nahrať a vydať druhý album.
Väčšinu z pripravovaných piesní som napísala za klavírom a možno práve preto sú tieto skladby pre mňa tak emotívne. Najmä piesne s anglickým textom mi pomohli vyjadriť mnohé prežité udalosti počas posledných dvoch rokov.
Pieseň Angels in my room som napísala po smrti kamarátky Marianky počas leta 2010. A samotná pieseň mi pomohla pozrieť sa na túto smutnú udalosť iným pohľadom.
V piesni Priveľa dní hovorím o každodennom živote plnom skúšok, túžob, no najmä o nádeji, ktorá si k nám zakaždým nájde cestu.
Trocha Francúzska prinesiem šansónami Je m’en fous a Dans ma tete…
…Veľmi sa z mojich nových piesní teším. Sú pokojnejšie, vyzretejšie…
