Krst ešte vstrebávam. Bolo toho veľa, najprv kopec povinností, trochu stresu a nervozity, napokon eufória a únava (úsmev). Keď si však spomeniem na krst, usmievam sa. Bolo veselo, najmä vďaka vtipným moderátorom, stand-up komikom Stanovi Staškovi a Jurajovi Tabačkovi.

Album je pestrý, preto sme sa aj na krst snažili vybrať piesne z každého súdka. Americkú klasiku Let it Snow (v autorkinom preklade do slovenčiny, pozn. red.), jemnú koledu Búvaj, Dieťa krásne, francúzsku najznámejšiu vianočnú pieseň Petit Papa Noël, moju autorskú pieseň s názvom Vianočná, ale aj „čechomorovskú” Keď tá jasná hviezda, či americké country Go, Tell It On The Mountain.

V roku 2009 ste sa s pesničkou Taram ta rej prebojovali až do finále súťaže Eurosong. To je už takmer 6 rokov. Čo všetko sa vám odvtedy prihodilo v kariére speváčky?

S kapelou som nahrala 3 štúdiové albumy – Svetaboj v 2009, Eufóriu v 2013, a teraz v polovici novembra mi vyšiel album Vianočná Janais. Ako mi rastú deti, aj koncertov každý rok pribúda, takže má to stúpajúcu tendenciu. To ma veľmi teší!

Myslím, že hovorím aj za chalanov, keď poviem, že to pre nás bola veľmi dôležitá skúsenosť. Brali sme to mimoriadne zodpovedne. Hrať zrazu v televízii, to bola veľká vec. Celá kapela sme behali po obchodných domoch a zháňali vhodný outfit, cvičili sme po večeroch nielen hranie, ale aj choreografiu (úsmev). Hrali sme spolu v tom čase už 3 roky.

Bolo pre nás prekvapivé, že sa našlo toľko ľudí, ktorí nás svojimi sms správami posunuli z toho množstva kapiel až do finále. Veľmi nám to vtedy pomohlo dostať sa do povedomia širšieho okruhu ľudí doma na Slovensku. To potrebuje každá mladá kapela.

Debutovali ste teda albumom Svetaboj, po tom ako ste prišli z východu do Bratislavy. Ako na vás vplývalo a vplýva hlavné mesto? Aj napríklad na vaše texty.

Ja som si Bratislavu hneď od začiatku veľmi obľúbila. Neviem, čím to bolo. Možno tou voľnosťou, ktorú poskytne mladému človeku život na internáte, no určite aj množstvom nových priateľov, ktoré som si na Mlynoch našla. Vždy som mala šťastie na priateľstvá, či už na strednej alebo aj na vysokej škole. Väčšina z nich trvá dodnes. Možno práve preto sa v Bratislave cítim naozaj ako doma.

Nikdy mi nenapadlo písať negativistické texty o hlavnom meste. Mám ho rada, žijem tu už 11 rokov. Zatiaľ by som nemenila (úsmev). Pochádzam z malej dedinky Medzianky na východnom Slovensku, a aj keď sa tam k rodičom rada vraciam, od malička som cítila, že som mestský typ človeka. Na druhej strane, mám rada ľudové piesne. S bratmi sme k nim boli od detstva vedení. Pieseň Zahorí z debutového Svetaboja je hudbou, ale aj textom, asi najviac podobná slovenskej ľudovej tvorbe. No koncertoch má skvelé ohlasy. Hrávame ju doteraz.

Za poslednú dobu ma oslovilo niekoľko veľmi dobrých slovenských piesní ako Otec od Korben Dallas Do vody od Mukatado, či Zdenka Predná a jej pieseň Dýcham. Snažím sa byť v obraze a naozaj rada ocením hodnotné slovenské hudobné počiny, ale neviem, či je to inšpirácia. Mám pocit, že robíme s chalanmi svojskú hudbu, aká tu momentálne nie je alebo som si to aspoň ja nevšimla…

Spievate po slovensky, anglicky, dokonca po francúzsky. Dva spomenuté cudzie jazyky ste študovali na vysokej škole. V ktorom z nich vás baví spievať viac?

Ide skôr o štýl, čo sa kde hodí. V indie pope, ktorý momentálne hráme, ma baví angličtina, no šansón je jednoznačne francúzska záležitosť. V ňom tá francúzština sedí jednoducho ako uliata.

Čo váš vzťah k šansónu?

Je veľmi vrúcny (úsmev). Či už typický šansón Edith Piaf, alebo modernejšie a popovejšie verzie Patricie Kaas, Jacquesa Bruela, či novodobá ZAZ. Mám k nim blízko. K štúdiu francúzskeho jazyka som sa dostala práve cez hudbu. Na koncertoch, okrem mojich vlastných piesní vo francúzštine, vždy veľmi radi pridáme aspoň jeden „piafovský” šansón. Dostane to zrazu celé taký šmrnc a francúzsku eleganciu. Tak sa nám to páči.

Tým, že mám nový vianočný album, hráme v decembri 10 vianočných koncertov. Toľko sme za jeden mesiac ešte nikdy nehrali, ale teším sa, konečne poriadna šnúra (úsmev). A ešte k tomu vianočná. Čaká nás aj Revúca, Trenčín, Brěclav a zopár ďalších miest.

Vianoce sú už skoro tu, vy ste k nim dokonca nahrali album. Tešíte sa? Aký vzťah máte k vianočným sviatkom?

Milujem Vianoce asi ako každý. No odkedy som matka, Vianoce dostali ešte oveľa krajšiu podobu vďaka našim deťom. Uvedomujem si, čo je to mať vlastnú rodinu, a že je to tá najväčšia radosť v živote. V kapele hrám spolu so svojím manželom, takže je to u nás doma hudbou celé prepletené. Aj naše deti hudbu intenzívne vnímajú a to, že si tieto Vianoce budeme púšťať doma náš vlastný vianočný album, to je môj splnený sen.

A na bratislavské vianočné trhy ste zašli? Je tam ľudí, ako na koncerte.

Neviem, či budem mať tento rok čas, väčšinu trávim hraním alebo skúšaním s kapelou, ale ak sa nájde chvíľka, určite zájdeme celá rodina na vianočný punč a gaštany.